Zverejňujeme študentskú prácu o živote a smrti grófa Čáky (Csáky) a jeho manželky z pera Marianny Tomáškovej z roku 2014 napísanej pri príležitosti študentskej vedeckej odbornej konferencie.
Štefan Čáky sa narodil 7. októbra 1741 v Iliašovciach a už ako mladučký gróf, 18 – 21- ročný prišiel do Viedne.
U jezuitov v Tereziáne vzdelával a tým aj obohacoval svoju záľubu v architektúre a záhradách či parkoch. Vďaka štúdiu na Tereziáne získal klasické vzdelanie. Osvojil si francúzsku kultúru a slovom i písmom spoznal niekoľko jazykov. Všetky aspekty, ktoré na neho vplývali, sa odzrkadlili na území medzi Levočou a Spišskou Novou Vsou.
Po návrate z Viedne sa Štefan Čáky rozhodol usadiť vo vidieckom prostredí, ďaleko odlišného od tereziánskej Viedne plnej filozofických vzdelancov s francúzskymi spôsobmi. Prvým krokom po návrate do Iliašoviec bolo zveľadenie okolia rodného sídla v štýle francúzskych parkov. V tom období už bol Štefan Čáky ženatý s Júliou, dcérou grófa Erdödyho, s ktorou sa oženil 24. októbra 1764.
Štefan do Iliašoviec priniesol módu anglických parkov spolu s prekladom anglických románov a kníh o umení či tvorení anglických záhrad. Veľký počet týchto kníh bol umiestnený v knižnici na Sans Souci spolu s talianskymi, francúzskymi a cennými výtlačkami Voltaira, celkom 5160 zväzkov.
Najväčšia myšlienka Štefana Čákyho sa začala realizovať v roku 1773, kedy začala výstavba Sans Souci, ku ktorému bolo o dva roky neskôr pretvorené okolie na rozprávkové záhrady a parky. Štefan Čáky a jeho manželka Júlia tu chceli žiť v symbióze s okolím a miestnym obyvateľstvom, pre ktoré organizovali oslavy ľudových sviatkov. Preto možno San Souci považovať za vrchol spoločenského života v tomto prostredí. Bolo to prostredie s umeleckým duchom na čarovnom mieste, kde okolie tvorili záhrady obklopené smrekovým lesom na úplnej samote.
V jadre Sans Souci sa v salónoch so všetkými zozbieranými knihami a veľaváženými hosťami organizovali honosné večierky i filozofické rozhovory sporné s kresťanskými dogmami.
Po odchode Štefana do kaštieľa v Humennom a Júliinom odchode do Bratislavy spájali manželov už len zvyšky Sans Souci. Júlia zomrela v roku 1809 v Bratislave a Štefan o rok neskôr.
Pochovaný je pod kaplnkou v iliašovského panského kostola postaveného v roku 1768. Na južnej stene presbytéria je náhrobná mramorová doska s dátumom Štefanovej smrti, 30. máj 1810.